Nemôžeme všetky deti všetko naučiť, ale všetky deti môžeme urobiť šťastnými“. (Z. Matejíček)
Azda každý človek túži osláviť svoje významné životné jubileum v spoločnosti svojej rodiny, blízkych, či priateľov. K tejto typicky ľudskej situácii si dovolím prirovnať aj 20. výročie založenia našej Praktickej školy. Jej okruhliny si zaslúžia takúto pozornosť, no súčasná situácia nám nedovoľuje vychutnať si oslavu tohto jubileá v podobe, akú by sme si všetci priali - vzájomné stretnutia pedagógov, žiakov, blízkych priateľov a sympatizantov, spomienky, stisky rúk, milé a úprimné slová, ktoré robia zázraky.
Milí pedagógovia, rodičia, žiaci a priatelia školy, dovoľte mi aspoň takouto cestou pripomenúť si toto krásne výročie.
V školskom roku 2000/2001 sa prvýkrát otvorili brány Praktickej školy, ktorá tak rozšírila možnosť, ďalšieho vzdelávania žiakov so špeciálnopedagogickými potrebami vo variante B a C. To potešilo najmä rodičov, ktorí prejavili záujem o ďalšie vzdelávanie, ich detí bez nutnosti vycestovania do iných miest, či okresov.
Praktická škola poskytuje vzdelanie a prípravu na výkon jednoduchých praktických činnosti, pomáha fyzicky a psychicky dospieť tak, aby mohli čo najsamostatnejšie žiť v domácom prostredí, v chránenom bývaní a pracovať v chránenom pracovisku. Okrem všeobecnovzdelávacích a odborných predmetov sa tu žiaci vzdelávajú aj v profilujúcom predmete - remeselné práce, v ktorom si rozširujú vedomosti a praktické zručnosti - ako je tkanie na krosnách, paličkovanie, servítková technika, papierové tkanie a mnohé ďalšie zaujímavé techniky aj z oblasti nášho regiónu. Situácia si postupom času vyžiadala vyšpecifikovať vzdelávanie aj pre žiakov s autizmom a ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami s MP, pre ktorých sme otvorili triedu s profilujúcim predmetom Pomocné práce v kuchyni.
Krok za krokom sa postupne budoval IMIDŽ školy a to vďaka vytrvalej, tvorivej a obetavej práci celého kolektívu školy. Pokroky v celkovom prístupe žiakov k učeniu, vzťahu k práci, k prostrediu, zlepšovanie školskej dochádzky a stále zlepšujúca sa spolupráca s rodičmi začala prinášať prvé ovocie. Tak sa postupne dostavili úspechy žiakov, ktoré často prerástli rámec školy, regiónu, ba aj Slovenska.
Každé dieťa je iné, jedinečné. Preto v našich žiakoch hľadáme predovšetkým ich prednosti, ktoré postupne rozvíjame a podporujeme. Našim profesionálnym zadosťučinením je radosť z ich každodenných malých úspechov, ktoré snáď budú dobrým základom ich očakávanej šťastnej budúcnosti. Pri vzdelávaní sa pridržiavame myšlienky Márie Montessori, ktorá je hlavným mottom edukačného procesu celej Spojenej školy „POMOŽ MI ,ABY SOM TO DOKÁZAL SAM.“
Úspechy našich žiakov sú vždy akýmsi morálnym ocenením namáhavej a mravenčej práce celého pedagogického kolektívu. Okrem spokojnosti samotných žiakov a rodičov je pre školu nesporne dôležitá aj podpora rodičov a verejnosti.
Pedagogickému kolektívu nikdy nechýbalo srdce na dlani, chuť a odvaha do práce, čoho dôkazom je dnes rušný a tvorivý život školy, plný zaujímavých, pútavých a originálnych aktivít pre žiakov, rodičov a širokú verejnosť , ktoré majú už svoju tradíciu.
Nech teda optimizmus a láskavosť pedagógov ovplyvňuje a motivuje žiakov tejto školy ešte veľa , veľa rokov, pretože: všetci sme žiaci, všetci sme učitelia, všetci chceme niečo v živote dokázať. A nemusia to byť práve „veľké veci“, ale „malé“, jednoduché, ktoré robíme z celého srdca!
Na záver mi ešte dovoľte poďakovať sa:
- tým, ktorí stáli pri zrode tejto Praktickej školy,
- tým, ktorí venovali škole aspoň časť svojej pracovnej kariéry,
- tým, ktorí odišli do zaslúženého dôchodku,
- tým, ku ktorým sa osud zachoval kruto a dnes už niesu medzi nami,
- a predovšetkým tým skalným, ktorí dodnes kráčajú po tých istých chodbách a vstupujú do tých istých tried, ale prihovárajú sa vždy iným žiakom,
- samozrejme rodičom a všetkým ľuďom so šľachetným srdcom, ktorí nám fandia a nezištne pomáhajú,
- v neposlednom rade všetkým Vám, ktorí ste mi venovali pozornosť.
„Niektorí ľudia vchádzajú do našich životov a potichu sa vytratia, iní chvíľu zostanú, zanechajú v našich srdciach stopy a my už nie sme tí, čo sme boli“.
Ďakujem za pozornosť
Mgr. Haburčáková
riaditeľka školy